O farnosti

Najstaršou stavebnou pamiatkou v Bošáckej doline je kostol v Haluziciach, na okraji štyridsať metrov hlbokej eróznej strže. Architektonické prvky prezrádzajú románsky sloh, z 13.storočia. V XVI. storočí bol kostol zväčšený predĺžením lode kostola. Vtedy bola pristavaná aj sakristia a spevnený múr okolo kostola. Je to kostol jednoloďový s polkruhovou konchou svätyne, vybudovaný z lomového kameňa v románskom slohu. V západnej časti lode bol pôvodný portál. Na predĺženej, zadnej časti lode sú zachované dve okná, jedno s kamennou gotickou kružbou. Podľa kanonickej vizitácie z r. 1797 kostol mal hlavný oltár a dva bočné oltáre. Relikvie siedmych mučeníkov boli 07.05. 1778 prenesené a uložené v kostole v Trenčianskych Bohuslaviciach. (Haluzický kostol bol vraj postavený okolo roku 1240 a zasvätený Všetkým svätým.) Ďalšími úpravami nadobudol kostol charakter gotický, avšak bez klenby, pretože kostol mal drevený strop. Zvonica na okraji strže nahrádzala kostolnú vežu. Vo vežovej zvonici bol zvon z roku 1506.Obe boli chránené múrom zo strieľňami, keďže mali aj funkciu pevnosti. V roku 1968 boli na stavbe kostola prevedené čiastočné záchranné práce.
Historické pramene uvádzajú, že v roku 1299 uhorské kráľovské vojsko dobilo od Matúša Čáka Trenčianskeho medzi iným aj Haluzický hrad, pod čím treba rozumieť spomenutý opevnený kostol. Vlastná obec Haluzice sa ako „Villa Halhozycz“ a ako „Possesio Halhwzycz“ spomínajú až v roku 1477, pričom boli súčasťou beckovského panstva. Podľa I. Houdeka používali haluzický kostol v polovici 15. storočia bratríci, čo mu v podaní ľudu vyslúžilo epiteton „husitský“. Boli to českobratskí exulanti, ktorí po bitke na Bielej hore osídlili aj časť kopaníc v Bošáckej doline (rodiny Kusendovcov, Kulíkovci, a iní). Podľa J.L.Holubyho, najskôr v rokoch 1545-1671 a potom v rokoch 1706-1709 používali Haluzický kostol kostol evanjelici. Kostol je kultúrna pamiatka.
Haluzická starobylá farnosť je písomne doložená na súpise farností Nitrianskeho biskupstva z roku 1310 a v pápežských registroch od roku 1332. Po jej dočasnom zániku v XVI storočí bol kostol vrátený katolíkom a od roku 1690 bola aj haluzická farnosť úradne obnovená.

Farský kostol v Bošáci

V Bošáci bol v roku 1733 vybudovaný katolícky kostol, ktorý sa v roku 1778 stal farským kostolom, keď fara z Haluzíc prešla do Bošáce. Už predtým bol v Bošáci údajne drevený kláštor s kaplnkou, ktorý bol v roku 1691 zbúraný. Podľa prastarej ľudovej tradície, ktorú spomína aj J.L.Holuby, tento od 11. do 16. storočia patril vraj benediktínom z Panonskej hory (Panonhalma – Maďarsko), ktorých neskôr vystriedali bosí augustiniáni a pavlíni, od čoho sa odvodzuje aj názov obce. Údajne aj tuná nejaký čas prebýval pustovník Svorad, ktorý neskôr žil na Skalke pri Trenčíne. Či to bol jeden z Nitrianskach diecéznych patrónov, nie je zatiaľ dokázané. Isté je len to, že v 17. storočí bol medzi Bošácou a Zemianskym Podhradím známy chotárny názov „Svoradovec“.
Bošáca sa spomína v roku 1380 ako „Hospes de Bosach“, roku 1398 ako „Poss. Bosach“, roku 1477 ako „Villa Besacz“, roku 1506 ako „Poss. Bessecz“.
Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie v Bošáci bol vybudovaný v rokoch 1729-1733 v neskorobarokovom slohu ako jednoloďový, so svätyňou trojbokého záveru a predstavenou vežou. Vonkajšie murivo je členené lizénami (zvislý plochý výstupok, napodobňujúci stĺp na čelnej strane budovy bez hlavice a pätky).
Veža kostola má helmovité zastrešenie s nadstavenou laternou (malá nadstavba – vežička na kupole s osvetľovacími otvormi). V lodi kostola sú vsadené piliere, ktoré vytvárajú kaplnkovité priestory. Strop kostola má valenú, lunetovú klenbu, podobne aj priestor pod vežou. Po bokoch sú vybudované pavlače (chórová ochodza). Zo severnej strany kostola, nad sakristiou je oratórium.
Hlavný oltár stĺpovej architektúry je tirolská drevorezba z roku 1928. Je bohato zdobený a zlátený s farebnými plastikami. Uprostred je výjav Nanebovzatej Panny Márie, po stranách sú sochy sv. Augustína a a sv. Mikuláša, na vrchole pod korunkou Boh-Otec.
Pôvodný oltár mal uprostred olejomaľbu, vedľa sochy sv. Gregora, Viliama, Alžbety, matky sv. Jána Krstiteľa a Anny. Vo svätyni je zhotovené nové liturgické zariadenie zodpovedajúce duchu Druhého Vatikánskeho koncilu a následnej liturgickej obnovy. Kazateľnica má bohatú výzdobu s plastikami anjelov, symbolov, na strieške je Pán Ježiš. Krstiteľnica má v pozadí jemne zdobenú dosku so sv. Michalom archanjelom a sv. anjelom strážcom (z kostola na Skalke). Bočné oltáre: zľava oltár Božského srdca Ježišovho so sochami sv. Františka Assiského a sv. Antona Paduánskeho a druhý – oltár sv. Jozefa, so sochami sv. Jána Nepomuckého a sv. Ignáca Loyolského, pôvodne z kostola na Skalke. Prvé bočné oltáre – sv. Martina a Panny Márie Šaštínskej – Sedembolestnej.
Maľba stropu v lodi kostola je iluzórna – barokizujúca, z roku 1906, dielo majstra Jozefa Hanulu. Pozostáva zo štyroch hlavných výjavov: Najsvätejšia Trojica; skupina svätcov – sv. Andrej-Svorad a Benedikt, Vojtech, Augustín, Cyril a Metod; sv. Štefan uhorský kráľ, Gizela, jeho manželka a bavorská princezná, syn Imrich, ktorý zahynul ako mladý 24 ročný, nitrianske knieža a neskorší uhorský kráľ Ladislav I., Alžbeta, Margita; Panna Mária s Božským dieťaťom; anjeli oslavujúci Boha a iné symboly a nápisy napr. Venite ad me omnes, et ego reficiam vos („Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním“ Mt 11, 28 ).: .
Základný kameň kostola bol položený v roku 1729. Kostol bol postavený vďaka štedrosti Mikuláša Príleského, nitrianskeho kanonika (+ 6.5.1730). Kostol je však farským až od 12. decembra 1778, kedy sa vtedajší farár Štefan Terlanday presťahoval aj do pripravenej fary dokončenej v roku 1776. 23. augusta 1789 bol konsekrovaný nitrianskym biskupom Františkom Xaverom Fuchsom.
Posledné generálne opravy: 1983 – nová elektrifikácia kostola (elektrické kachle), potom rozsiahla rekonštrukcia celého kostola. 2003 – zhotovenie schodiska do farského kostola, r. 2004 oprava a výmaľba fasády farského kostola. Kostol je nateraz v dobrom stave po všetkých stránkach.
Kostol nie je kultúrnou pamiatkou, no sú v ňom vzácne, kultúrne hnuteľné pamiatky..

Filiálny kostol v Novej Bošáci.

Základný kameň posvätil 18.12.1969 nitriansky kapitulný vikár ThDr. Ján Pásztor. Kostol bol dobudovaný a konsekrovaný spomínaným kapitulným vikárom 14.septembra 1971. Je zasvätený vierozvestom sv. Cyrilovi a Metodovi. Sú v ňom cenné diela od nár. umelca Vincenta Hložníka. Je teraz v dobrom stave.

Filiálny kostol v Trenčianskych Bohuslaviciach

Zasvätený Nepoškvrnenému Počatiu Panny Márie, bol budovaný od r. 1762-1763. Základný kameň požehnal biskup Adam Erdödy. Je to jednoloďový kostol v neskoro-rokokovo-klasicistickom prevedení. Je to kultúrna pamiatka. Zariadenie kostola je pôvodné. V kostole sa nachádza vzácny, pôvodný organ zhotovený v roku 1763 slávnym viedenským organárom Johannom Henckem. V roku 1973 bol opravený organárom, p. Pavlom Baxom.

Kostol súrne potrebuje opravu strechy, nakoľko hliníková krytina je svojim prichytením nevhodná (v prípade silnejšieho vetra odlietajú jednotlivé kusy).

Filiálna kaplnka Najsvätejšieho Srdca Ježišovho vo Štvrtku, požehnaná v roku 1993.

Kaplnka sv. Anny v Bošáci bola postavená v r. 1850, teraz je v dobrom stave.

Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie postavená v roku 1940, je tiež v dobrom stave.

Budova fary

Pôvodná, dokončená v roku 1776, prízemný objekt z kameňa a pálenej tehly (kombinácia), pôdorys v tvare písmena L, v roku 1800 pridaná vnútorná časť budovy, v ktorej sa nachádza WC, kúpeľňa, spálňa pre farára, pivnica, kotolňa. Uprostred fary je chodba, po stranách miestnosti, možnosť bývania pre farára ako aj kaplána, kuchyňa, kancelária vybavená na požadovanej úrovni. Byt pre farára je skoro prázdny – chýbajúce vnútorné zriadenie. V roku 2005 bol nanovo zhotovený krov, strecha je pokrytá plechovou krytinou, imitácia škridle. V roku 2008 boli vymenené staré okná za nové. Fara by potrebovala urobiť izoláciu základov od povrchovej a dažďovej vody, aspoň zo severnej, svahovej strany, opraviť vonkajšiu fasádu, vymaľovať. Je nateraz obývateľná.

Nie je evidovaná v zozname kultúrnych pamiatok.

Zoznam hnuteľných pamiatok je pridaný.

Duchovná správa farnosti:

– Pomocný asistenti farnosti (kapláni)
2002 – 2003 Patrik Sojčák
2003 – 2004 Peter Kaštan
2004 – 2005 Marián Záhumenský
2005 – 2006 Peter Maruna
2006 – 2007 Martin Fukas
2007 – 2008 Milan Kozák
2008 – 2009 Róbert Vacula
2009 – 2011 Jozef Schwarz
2011 –  súčastnosť Peter Švec

– Správcovia fanosti:
1332 – 1337 MAREK (podľa zápisov pri vyberaní pápežských desiatkov, mohol teda pôsobiť aj skôr)
1481 – 1483 PETERUS
Okolo roku 1688 Ján HAMAJ (Hanaj?)
1690 – apr. 1692 František KRUPANSKÝ
1692 – 1694 Pavol TRAKOVICKÝ
1694 – 1699 Andrej VIŠŇOVIČ
1699 – 1701 Andrej RAPHAELIS
1701 – 1706 Andrej JASZLOCZY
1709 – 1719 Andrej ŠKOVRANOVIČ
1719 – 1721 Michal ČERVIENKA
1721 – 1731 Ján KOŠTEK
1731 – 1739 Ján FILO (aj Philo)
1739 – 1740 Ján ROZBORIL (administrátor)
1740 – 1758 Ján HALAČ
1758 – 1770 Imrich ZAMBAL
1770 – 1798 Štefan TERLANDY
1798 – 1821 Ladislav ALAGOVIČ
1821 – 1822 Jozef VANČO (administrátor)
1822 – 1843 Štefan ČIVIKOVSKÝ
1844 – 1859 Ján MICHÁLEK
1859 – 1861 Jozef POKORNÝ (administrátor)
1862 – 1888 Pavol RABÉK
1888 – 1900 Ján CIHO (aj administrátor Pavol HRČKA)
1900 – 1908 Július LUDVIGH
1908 – 1956 Augustín FEITSCHER
1956 – 1971 Msgr. Andrej PATKA
1971 – 1983 Anton MARTINIK
1983 – 1991 Ľubomír STANČEK
1991 – 1992 Peter STRANIANEK
1992 – 1994 Dominik GURÍN
1994 – 1998 Anton KOŽÁK
1998 – 2003 Andrej GUNIŠ
2003 – 2008 Ján ŠIMKO
2008 – súčastnosť Peter Kuljaček

Posunúť hore